Sborník přednášek z konference Energie z biomasy XIII
Vydavatel: Vysoké učení technické v Brně, Fakulta strojního inženýrství
Vydání: první
Rok vydání: 2012
Náklad: 35 ks
Počet stran: 137
ISBN 978-80-214-4685-4
        
Články lze stahovat jednotlivě v obsahu pod jejich názvy nebo je pod tímto odkazem celý sborník.
                                     
O b s a h

BENIAK J.
Optimálná úprava biomasy pred jej energetickým zhodnotením
Drvenie je technologický proces, v ktorom sa materiál delí na menšie časti (napr. drvenie nadrozmerných štiepok a triesok na technologické triesky požado­vanej veľkosti, drobenie ináč nespracovávaného odpadu - odrezkov z veľko­plošných dosiek, starých paliet, obalov, kôry a pod. - na štiepky a drobný odpad pre energetické účely). Drvenie rôzneho materiálu sa môže uskutočňovať rezaním, trhaním, nárazom nástroja na materiál, rozbíjaním dreva medzi pohyblivými a pev­nými nástrojmi, tlakom a pohybom drevných častíc medzi nástrojmi. V technológii drvenia môže prebiehať aj viac procesov súčasne.
             
BIATH P., ONDRUŠKA J.
Upravené lisovací nástroje guĽového peletovacieho lisu
Článok sa zaoberá aktuálnym stavom výskumu v oblasti guľového peletovacieho lisu. V krátkosti je v článku popísaný vývoj lisu, princíp fungovania lisu a taktiež jeho základné súčasti. Hlavným cieľom článku bolo popísať pôvodné lisovacie nástroje guľového lisu a jeho upravené lisovacie nástroje. V článku sú popísané aj merania medzier medzi nástrojmi v zloženom stroji.  Tiež boli porovnané dosiahnuté výsledky lisovania s pôvodnými a upravenými nástrojmi.
       
ČAČKO V., ONDRUŠKA J., KŘIŽAN P.
Ekonomický rozbor briketovacích a peletovacích linek pre spracovanie dendromasy
Príspevok sa zaoberá analýzou niekoľkých briketovacích a peletovacích liniek na spracovanie biomasy ako aj využitím biomasy všeobecne a tiež technológiami na spracovanie biomasy. Hlavným cieľom príspevku je zhodnotenie vybraných konkrétnych liniek s ekonomického hľadiska pričom sme sa sústredili na linky spracovávajúce dendromasu. Medzi nosné hodnotiace kritériá patria energetické, investičné a celkové náklady na 1 kg vyprodukovaného biopaliva.
            
HÁDKOVÁ K.
Úprava bioplynu membránovou separací
Příspěvek se věnuje úpravě bioplynu na biomethan a zaměřuje se především na membránovou separaci. Jsou zde uvedeny technologie používané pro čištění plynu, které se používají v praxi, a dále technologie používané pro odstraňování CO2 z bioplynu, tedy tzv. upgrading na biomethan.
    
JABLONSKÝ G., VARGA A.,VASZI Z.
Úprava výstupu drevného plynu zo splyňovacieho generátora modelovaním prúdenia vo vrstve kusového materiálu
Splyňovanie drevnej biomasy sa podieľa na  výrobe  tepla a elektriny najmä v energeticky výhodnom kogeneračnom systéme výroby energií.  Zvládnutie technológie splyňovania nezahrňuje len správne navrhnutá geometria reaktora, ale aj vhodne zvolenie vstupných otvorov na vsádzkovanie paliva, splyňovacieho vzduchu  a výstupných otvorov  na odvod vyrobeného drevného plynu a zostatkového popola. Práca sa zaoberá modelovaním prúdenia vo vrstve kusového materiálu, ktorá slúži pre voľbu najvhodnejšieho umiestnenia otvoru na výstup  produkovaného drevného plynu.
             
JÍLKOVÁ L., CIAHOTNÝ K., KUSÝ J., ČERNÝ R.
Kopyrolýza uhlí a biomasy na poloprovozní jednotce
Příspěvek se zabývá kopyrolýzou směsí hnědého uhlí a extrahovaného řepkového šrotu na poloprovozní jednotce. Pyrolýzy byly prováděny při teplotě 650 °C. Žádaným produktem je kapalný kondenzát, ze kterého byla oddělena vodná fáze. Organická fáze bude v budoucnu využívána jako surovina pro katalytickou hydrogenační rafinaci za účelem získání látek, které by byly využitelné v rafinériích spolu s ropnými frakcemi.
         
KOČANOVÁ S., FURKA F., JABLONSKÝ G., LUNKIN V.
Kombinovaná výroba tepla a elektriny - kogenerácia založená na spaľovaní a splyňovaní pevnej biomasy
Technológie kombinovanej výroby tepla a energie založené na spaľovaní a splyňovaní biomasy boli  intenzívne vyvinuté počas posledných  rokov. Kogeneračné technológie založené na spaľovaní biomasy dosiahli vysokú úroveň rozvoja. Splyňovanie biomasy a s ním spojená kombinovaná výroba tepla a elektriny predstavujú potenciál budúcnosti, no ešte nedosiahli úroveň rozvoja, ktorá umožňuje komerčné využitie. Pre všetky technológie kogenerácie prebieha značné úsilie v oblasti výskumu a vývoja, predovšetkým so zameraním na ďalší technologický vývoj za účelom zvýšenia ich účinnosti a dostupnosti.
          
KŘIŽAN P., MATŮŠ M.
Analýza parametrov vplývajúcich na optimalizáciu tvaru a rozmeru výliskov
Cieľom príspevku je poukázať na parametre, ktoré musia byť uvažované pri optimalizácii tvaru a rozmeru tuhých ušľachtilých biopalív (TÚBP). Určité tvary a rozmery TÚBP sú všeobecne známe a dané. Avšak nie každý tvar a rozmer výlisku je vhodné pre konkrétne spôsoby energetického zhodnocovania. Na výsledný tvar a rozmer výliskov je nutné sa pozerať z pohľadu konštrukcie zhutňovacích strojov, konštrukcie spaľovacích zariadení, automatizácie spaľovacieho procesu, dimenzovania podávacích zariadení, skladovania a prepravy výliskov. Prezentovaná analýza parametrov, zohľadňuje vyššie menované pohľady a preto bude možné vykonať optimalizáciu tvaru a rozmeru TÚBP.
          
MATÚŠ M., KŘIŽAN P.
Stlačiteľnosť drevných pilín
Partikulárna látka z biomasy akou sú drevné piliny je veľmi rôznorodá. Základným parametrom vypovedajúcim o lisovanej partikulárnej látke je jej stlačiteľnosť kvantifikovaná súčiniteľom stlačiteľnosti. Poznanie tohto súčiniteľa pre konkrétny materiál je základným predpokladom aplikácie rovníc stlačiteľnosti pri popise procesu lisovania a výpočtoch potrebného pracovného zaťaženia. Príspevok sa zaoberá metodikou stanovenia súčiniteľa stlačiteľnosti drevných pilín a realizovanými experimentmi na jeho kvantifikovanie pre borovicové piliny.
             
ONDRUŠKA J., ČAČKO V., BIATH P.
Energetické zhodnocovanie tuhých ušľachtilých biopalív z fytomasy
Fytomasa ako trávnatý porast predstavuje zdroj relatívne ľahko dostupnej ekologickej energie, ktorej hnacím motorom je slnko. V rámci našich aktivít sa snažíme hladať optimalizovaný spôsop zhodnotenie tejto suroviny pre daú lokalitu. Jedným s kritérií posudzovania je minimalizácia vplyvu procesu na prostredie a hľadanie dlhodobo udržateľných riešení z viacerých pohľadov.
      
POHOŘELÝ M., JEREMIÁŠ M., BEŇO Z.
Zplyňování ligno-celulózové biomasy ve fludní vrstvě písku a směsi písku s dolomotickým vápencem
Příspěvek je zaměřen na posouzení možností využití ligno-celulózové biomasy ve fluidním zplyňovacím generátoru z výhodných svozových oblastí (s akčním rádiem do 50 km), tj. do výkonového měřítka cca 3 MWe. Hlavním cílem experimentů bylo zhodnotit vliv částečné náhrady inertního materiálu fluidního lože (písku) materiálem katalyticky aktivním (dolomitickým vápencem) na složení a čistotu vyráběného generátorového plynu a na konverzi energie vstupního paliva na energii chemicky vázanou v generátorovém plynu.
                
SALAMI N.
Gasification in Fluidized Bed: Effect of Using of the Air/Stream as Gasifying Agent on the Syngas Composition
In this work has been discussed the impact of various parameters on product gas components (gas,tar, char) and especially gasification medium that is taken into account are( air, pure steam, and steam O2 mixtures) . The  biomass air gasification  has been developed actively for industrial applications. but it produces a gas with a low heating value (4–6 MJ/ m3) and an 8–14 vol.% H2 content only .Biomass oxygen-rich air gasification   produces  medium heating value (MHV) gas, but it needs a large investment for oxygen production equipment and this disadvantage impedes its popularization. Steam gasification produces a higher energy content producer gas. Steam-gasification processes (with or without O2 added) are also capable of producing a MHV (10–16 MJ/Nm3) gas with a 30–60 vol.% H2 content. However, this technology requires that the temperature of steam be over 700 °C, which demands additional cost for steam generator of good performance.Under this background, the technology of biomass air gasification with low temperature steam was put forward from the economic point of view. This study has been based on previous researches
           
SKOBLIA S., PICEK I., BEŇO Z
Vývoj malých a středních kogeneračních jednotek na biomasu a jejich aplikace v praxi
The article reports the experience with long-term operation of a cogeneration unit of 100 kWe. Wood chips are dried in integrated dryer and used as a fuel for downdraft gasifier. Raw gas with an average LHV of 6.0 MJ/m3 contains a small amount of dust solid particles (<500 mg/m3) and tar (<2000 mg/m3). Impurities are removed by a hot filter (dust) operated in range 390-500°C and scrubber (tar) with an organic medium operating in a closed cycle. The electrical efficiency is about 24 %, total is about 75 %. The CHP operates since 2009 and has logged more than 15,000 hours of operation.
                 
SKOPEC P., ŠTEFANICA J., HRDLIČKA J.
Výběr inertních materiálů pro fluidní spalování biomasy
Příspěvek pojednává o výběru inertních materiálů pro fluidní spalování biomasy. Je zkoumáno sedm různých materiálů – tři druhy křemičitých písků, dva druhy olivínů, keramzit a popel. Výběr je proveden na základě analýzy základních fluidních charakteristik, jako je mezní rychlost fluidace a úletová rychlost. Mezní rychlost fluidace je určována jak teoretickým výpočtem tak i experimentálně. Výsledky jsou porovnány s mezní rychlostí fluidace pro palivo, dřevní peletu, a jsou vybrány vhodné materiály.
        
ZÁRYBNICKÁ M., POSPÍŠIL J.
Možnosti stanovení velikosti tuhých částic
Příspěvek se zabývá možnými způsoby určování velikostní distribuce jemných částic tuhých popelovin. V článku jsou uvedeny a vysvětleny dnes nejvíce využívané způsoby pro velikostní analýzu. Konkrétně jsou pak prezentovány výsledky z vybraných způsobů a porovnány jsou jejich výhody a nevýhody.
                      
FURKA F., KOČANOVÁ S., DURDIK M., JABLONSKÝ G.
Možnosti zníženia obsahu dechtu v drevnom plyne zo splyňovania biomas
Príspevok pojednáva o splyňovaní biomasy a alternatívnom  znížení obsahu dechtov v drevnom plyne. Práve obsah dechtov má  veľký vplyv na ďalšie využitie produkovaného plynu. Drevný plyn obsahuje množstvo dechtu, a preto je nevyhnutné hľadať riešenia pre jeho znižovanie . Jedným z možných riešení je návrh filtra, ktorý by dané dechty zachytával.